Slovak Czech English German Polish

Piatok, 01. augusta 2008

Na skutky Hospodinove chcem sa rozpomínať. O každom Tvojom diele hĺbať, o Tvojich skutkoch rozjímať. – Pán Ježiš kráča po rozbúrenom mori. Vyzýva Petra, aby tak urobil aj on. Peter sa odhodlá kráčať po vlnách na Kristov povel, na Jeho Slovo. Je to dôležité aj pre nás. Aj my sme, ako Kristovi nasledovníci, povolaní k tomu, aby sme konali to, čo aj On. Aby sme sa spoľahli na Pána Ježiša a s Jeho pomocou premáhali zlo. Pritom nepôjde o nejaké výnimočné hrdinstvo, ale o celkom obyčajný prejav viery a nasledovanie. My však Krista nasledujeme zvyčajne vtedy, keď máme pevnú pôdu pod nohami, keď sme si istí, že všetko je bezpečné a jasné. V živote však dochádza aj k takým okamihom, keď máme Pána Ježiša nasledovať a nevieme, ako to všetko dopadne. Tak dôveroval Pánu Bohu Abrahám: „Vierou poslúchol Abrahám, keď ho Boh povolal, aby sa vysťahoval na miesto... Vysťahoval sa a nevedel, kam ide“ (Žid 11,8). To bol prejav veľkej viery. Peter robí v našom texte presný opak. Je príkladom malej viery, malovernosti. Neide o neveru. Veď Peter v Krista verí. Pri pohľade na rozbúrené vlny však zabúda na Ježišovu moc a viac myslí na seba, svoju nemohúcnosť... Malá viera verí len tomu, čo vidí, čo je pravdepodobné, čo zodpovedá našim skúsenostiam, čo nie je „proti prírode“. Malá viera vydrží len v pokojných dňoch, keď sa nič zlé nedeje. Až kým nepríde zaťažkávacia skúška. V čase nebezpečenstva však spadne ako domček z karát. Nechá nás v štichu vtedy, keď ju najviac potrebujeme. Malej viery máme veľa. Čo potrebujeme, to je veľká viera. Viera, ktorá sa úplne spolieha na Krista, dôveruje Jeho Slovu a v Jeho sile premáha zlo.