Slovak Czech English German Polish

Piatok, 08. augusta 2008

Ponechám uprostred teba ľud biedny a chatrný, i budú hľadať útočisko v mene Hospodinovom. Keď sa Pán dotýka, je to vždy uzdravujúce. Po každej stránke. Duchovnej aj fyzickej. Dokonca oživuje mŕtvych. Dotkol sa már (Lk 7,14) a vzkriesil mládenca z Naimu. Chytil za ruku Jairovu dcéru a vzkriesil ju (Mk 5,41). V živote viery, lásky a nádeje neraz konštatujeme, že Pánov dotyk je veľmi dôležitý. Keď ho niet, všetko akosi „hapruje“. Samá vlažnosť. Keď je zlý kontakt, tak v kostole napríklad nesvieti luster alebo nehreje akumulačná pec. Už neraz som si to od elektrikára vypočul. Písmo vydáva svedectvo aj o uzdraveniach nášho Pána na diaľku. Teraz sa však sústreďme na osobný dotyk a kontakt s Ním! Po ňom sa vieme zorientovať a nájsť sa v evanjeliu. Po osobnom dotyku to už však nebude „pre nás“, ale „pre mňa“. Je ľahké povedať: ´Ježiš zomrel za nás.´ Celkom inak to však znie, keď povieme: „Pán Ježiš zomrel aj za mňa.“ V tomto smere je zaujímavý Rembrandtov obraz, na ktorom je ukrižovaný náš Spasiteľ. Môžete sa naň dívať hodiny. Sú na ňom rôzne postavy. Aj v tieni, na okraji obrazu je jedna. Aj tá upúta vašu pozornosť. Roky sa viedla diskusia o tom, kto to môže byť. Je to sám autor! Je to jeho vyznanie... o tom, že aj jeho hriech priviedol Krista na kríž. Takéto vyznanie je možné len po osobnom dotyku s evanjeliom a po „bodnutí“ do srdca.