Slovak Czech English German Polish

Piatok, 22. augusta 2008

Daniel šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha. Tí, ktorí kráčajú za Pánom Ježišom, by chceli výhody hneď. Pán Ježiš však hovorí o utrpení, ktoré príde - na Neho i na nich. Pripravuje ich na budúcnosť. Hovorí slová, ktorým vôbec nerozumejú. Chcú vedieť všetko a byť všade. Pán Ježiš však trvá na svojom: „Ani neviete, o čo prosíte...“. Ach, áno, Pane, aj my sa občas zaoberáme tým, čím sa zaoberali Jakub a Ján (aj keď to, samozrejme, nahlas nepovieme, aby sme nepokazili dojem...): ´Aké miesto pri Tebe budeme mať?´ ´Vnímaš, že sme s Tebou dlhšie ako ostatní, sme dôslednejší ako ostatní, sme Ti bližšie ako ostatní...?´ To sme celí my! Ešte aj v zbožnosti sme si schopní konkurovať! Všímame si, kto a do akej miery je pokorný, kto a ako je štedrý, kto a ako je ochotný pomôcť a niekedy si tie „zásluhy“ ešte aj počítame! Keď nečakáme ocenenie od ľudí, ticho dúfame, že budeme mať o to viac privilégií u Boha... Pán Ježiš však pozná našu súťaživosť. A uplatňuje ju. Navrhuje, ako by sme sa mohli realizovať a stať sa povšimnutiahodnými, čím by sme určite upútali pozornosť. Jeho odporúčanie je však originálne: ´Nebuďte posadnutí mocou, túžbou vládnuť a určovať! Vy môžete slúžiť.´ „Kto chce byť medzi vami veľký, nech je služobníkom.“ To je skutočná osobnosť: človek, ktorý sa o iného zaujíma, kto sa dáva. To Pán Boh oceňuje veľmi vysoko, ale, našťastie, aj každý múdry človek.