Slovak Czech English German Polish

Piatok, 12. decembra 2008

Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Izraelský národ zlyhal vo svojom vzťahu k svojmu Bohu. Vydal sa svojou vlastnou cestou, čo Pán Boh nemohol prijať. Veď im dával dosť dôkazov, ktoré hovorili jasnou rečou o Jeho moci, ale aj láske a starostlivosti. Napriek tomu Izaiáš na základe skutočnosti, ktorú vidí a vníma, vydáva smutné a nepríjemné svedectvo: „Volal som, a neodpovedali ste, hovoril som, a nepočúvali ste, robili ste, čo sa mi nepáči a vyvolili ste si, v čom nemám záľubu!“ Pri pohľade na náš náboženský a duchovný život, na náš, môj vzťah k Pánu Bohu, Pánovi Ježišovi Kristovi, ma napadá: sme iní než vyvolený národ? Neplatí toto Izaiášovo hodnotenie situácie aj pre nás? Odpovedať si môže každý sám. Napriek všetkému však Izaiáš neprestáva vydávať svedectvo, neprestáva volať k Bohu. Je Božím povolaným svedkom a aj keď je situácia zlá a on to vidí, zostáva tým volajúcim, ktorý napomína a pripomína. Aj my dnes vidíme vo svojom spoločenstve určité chyby a nedostatky. Našou úlohou ako Božích svedkov je napriek, z nášho pohľadu zlej situácie, neprestávať volať a svedčiť o Božej milosti a láske, ktorá sa k nám skláňa. Veď aj pre nás stále platí: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov...!“