Slovak Czech English German Polish

Streda, 02. februára 2000

Na teba čakám, Hospodine, k tebe pozdvihujem dušu, môj Bože. V teba som dúfal, nech nie som zahanbený. Náš svet je veľmi uponáhľaný. Keď nás rýchlo neobslúžia na jednom mieste, ponáhľame sa na druhé. Trpezlivo čakať, je pre mnohých priam neznesiteľné. To sa prenáša aj do nášho duchovného života. Dajme dobrý pozor, aby sme neprehliadli dôležitú biblickú zásadu, že najväčšie svoje zasľúbenia Pán Boh splnil pri tých, ktorí si zachovali trpezlivosť a dokázali čakať. Pomyslime na Abraháma, ako musel dlhé roky čakať na zasľúbeného syna a nebol zahanbený. Podobne Jozef musel dlho čakať na splnenie Božieho zasľúbenia, ktoré dostal vo sne ako chlapec. To je Boží spôsob, že nás Pán Boh necháva čakať. Napína našu trpezlivosť, aby upevnil našu vieru (Iz 40,31). Keď stratíme trpezlivosť a pokúšame sa predbehnúť Božie cesty, vždy mnoho pokazíme. Pamätajme na vyvolený izraelský ľud, ktorý si svojou netrpezlivosťou veľmi skomplikoval cestu do zasľúbenej zeme. Aj kráľ Saul stroskotal preto, že nedokázal čakať na proroka Samuela. Autor listu Hebrejom napísal ťažko skúšanému zboru: „Treba vám trpezlivosti, aby ste vykonali Božiu vôľu a dosiahli zasľúbenia.“ Podobnú výzvu adresoval Jakub kresťanom v diaspóre: Jk 5,7-8.