Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. apríla 2000

Pamätnými urobil svoje divy. Milostivý a milosrdný je Hospodin. Kristus žije! Pravoslávni kresťania sa týmito slovami pozdravujú od Veľkej noci po Vstúpenie. To je pekný zvyk, ale aj radostná zvesť, radostné pripomínanie si veľkého divu, ktorý vykonal milostivý a milosrdný Hospodin. Dal svojho Syna za nás a naše hriechy na smrť kríža. Ale tam Ho nenechal. V tretí deň spravil hrob prázdnym a Krista živým. Toto je skutočnosť, na ktorej stojí a padá svet. Buď slúži na pohoršenie, posmech, alebo na povzbudenie, radosť a večný život. Bez tohto faktu by nebola ani cirkev, bez toho by naše kázanie, modlenie, chodenie do kostola nemalo zmysel, bolo by márne. Keby Kristus zostal v hrobe, bol by to isté ako Budha, Mohamed, Konfucius, alebo niekto iný. Bol by ešte menej, lebo zomiera potupnou smrťou, smrťou, ktorá vyvoláva posmech, alebo ľútosť. Kto by nasledoval takého vodcu? Hospodin však spravil div - pre nás. Toho, ktorý zobral naše hriechy na kríž, vzkriesil z mŕtvych, aby aj nám dal život. Ježiš Kristus, keď svojim učeníkom zvestoval, že vydáva svoje telo a vylieva svoju krv pre hriechy ľudstva, vyzval všetkých nás, aby sme si toto dielo pripomínali, a to nielen na sviatky a iné zaužívané dni, ale vždy, keď sa nám ponúka možnosť tvoriť spoločenstvo tela a krvi. On je živý a chce mať spoločenstvo s nami, aby sme my mali spoločenstvo s Ním, lebo Kristus skutočne vstal z mŕtvych.