Slovak Czech English German Polish

Utorok, 09. mája 2000

Boh má moc pomáhať i spôsobovať pád. Dnešné heslo, najmä novozmluvné, ako aj s ním súvisiaca stať Písma, kladie pred uvažujúceho kresťana ťažkú otázku: „Čo ak práve mňa Pán Boh nevyvolil, ale určil na nádobu hnevu? Veď nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží.“ Z takýchto miest Písma vyplýva učenie o predurčení, predestinácii, ktoré tvrdí, že Pán Boh už vopred určuje, kto má byť spasený a kto má zahynúť, bez ohľadu na vôľu a rozhodnutie človeka. Tu však máme brať do úvahy aj iné miesta Biblie, napr. slová Pána Ježiša: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“ (J 6,37) alebo: „Kto verí vo mňa, bude žiť...“ (J 11,25). Iste, je napísané, že Hospodin povedal o vladárovi Egypta, nepriateľsky postavenom voči Izraelcom: „Ja však zatvrdím faraónove srdce“ (2M 7,3). Avšak Pán Boh veľmi dobre vedel, že faraón je natoľko zatvrdilý, že sa nikdy kajať nebude. Na druhej strane nepoznáme taký príklad v Biblii, že by Pán Boh odvrhol niekoho, kto sa úprimne kajá. On je určite spravodlivý vo svojom úsudku. Spasenie je vždy milosť Božia, ale Boh sa rád „zmiluje“ nad kajúcim hriešnikom.