Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 07. septembra 2000

Tí, čo sedeli v tme a temnote spútaní biedou a okovami, vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich zachránil z úzkostí, nech ďakujú Hospodinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi. Česká spisovateľka Tereza Nováková píše vo svojej knihe o chudobnom, zbožnom krajčírovi Jánovi Jílkovi. Pre svoju vieru sa dostal do väzenia v Litomyšli. Trpel hladom, chorobami, krutými výsluchmi. Modlil sa za vyslobodenie. Márne. Až po dvoch rokoch sa mu snívalo, že dostane slobodu. Ráno ho odviedli do práce. V meste vznikol požiar. Jílek pomáhal hasiť aj s okovami. Zdalo sa mu, že počuje hlas: “Choď za stodolu a ľahni si. Ak nepríde po teba nik, ver, že Ťa Pán Boh chce vyslobodiť.“ Jílek poslúchol. Nik po neho neprišiel. Odišiel z mesta. Bol slobodný. - Prečo ho Pán za dva roky nevypočul? Iste preto, aby iným väzňom svedčil o svojej viere v Boha. A zároveň ho vychovával k slobode. (Podľa prof. A. Novotného) - Pán Ježiš nás oslobodil od hriechov, ale aj od hriešnej samospravodlivosti a nádeje, že sa zachránime záslužnými skutkami. Aj nám platí rada apoštola Pavla: “Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Sk 16,31). Stojme v Kristovej slobode.