Slovak Czech English German Polish

Piatok, 01. decembra 2000

Ja, Hospodin, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež. Na hlavnej železničnej stanici veľkomesta sa premelie denne množstvo ľudí. V návale strkajúcich sa vedie jedna žena svojho slepého muža s bielou paličkou do tichého kúta bokom od lomozu a povie mu do ucha: „Tu čakaj, čoskoro sa vrátim.“ Chce ho ušetriť strkania a prekrikovania. Obstará cestovné lístky a miestenky, zistí nástupište a čas odchodu vlaku. Zatiaľ slepec pokojne stojí, typickým úsmevom slepcov žiari jeho tvár. Vôbec ho nevzrušuje staničný virvar. „Ona povedala, že príde.“ On bezmocný, čakajúci je pokojný a odovzdaný. Jeho manželka prišla, uchopí ho za rameno a idú ďalej k vlaku, s ktorým idú do cieľa cesty. Začiatok decembra nám každý rok naznačuje, že ideme v ústrety adventu. Čakáme, lebo vieme, Kto príde a kam pôjdeme. Čakáme pokojne, poznáme dôvod cesty a jej smerovanie. Prichádzajúci z výsosti nám to už dal vedieť. Nával strkajúcich, lomoz a prekrikovanie sveta nás už nemýli. Prichádzajúci Pán nás bezpečne povedie!