Slovak Czech English German Polish

Streda, 13. decembra 2000

Ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou, a dáva semä rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst. Z návštevníkov kostola v rodnej obci mi jeden obzvlášť prirástol k srdcu. Bol to milý starček, ktorého som počul vyznať vieru v Boha. Hovoril, že je pevne presvedčený, že Boh je a že mu zachránil život. V prvej svetovej vojne v náprsnom vrecku nosil stále Novú zmluvu. Pri útoku sa jedna guľka do nej zaryla. Keby nenašla odpor bola by zasiahla srdce. A tak vďaka Bohu za záchranu! – Rád som to počul. Bolo to prvé svedectvo o viere od obyčajného človeka, lebo o otázkach viery sa veľmi nehovorí. – Božie slovo zachránilo život. Božie slovo skutočne zachraňuje nielen pred guľkami, ale pred smrťou večnou, mocou diablovou, od ťarchy našich hriechov. Božím slovom sa prebudí svedomie, doľahne na nás táto ťarcha a musíme hľadať pomoc u Pána. Spasiteľ zobral na seba naše hriechy a vyniesol ich na kríž. Tomu treba uveriť a osobne prijať. V následnom kráčaní za Pánom je Božie slovo štítom, ktorým sa bránime útokom diabla.